Hrebeňom Nízkych Tatier 2

Deň 2: Umreli sme asi v polovici, dorazili sa na Čertovici

(Útulňa Andrejcová - miliónkrát hore kopcom, miliónkrát dolu kopcom - Ramža - Čertovica)

Po ťažkej noci na útulni Andrejcová sa nevieme vymotať zo spacákov. Na raňajky máme nechutnú dehydrovanú praženicu a slnko pekelne pečie. Chalani prekladajú raňajky párkami zdarma, ktorými útulňa kŕmi svojich návštevníkov. Pohorelčanov pribúda, guláš sa začína variť, dívam sa na Tatry, umývam si zuby pri prameni a nad hlavou mi rozvoniava cibuľa pražiaca sa na masti. Ostala by som, no ide sa ďalej. 

Pekelným teplom trpíme už od rána. Klesáme a prichádzame do pásma kosodreviny, výhľadov ubúda, stúpame a klesáme, v pote tváre a poludňajšej horúčave vystupujeme na Kolesárovú.

Značky už nestíhame a pred Ramžou strácame chodník. Mali sme byť na nej už pred dvomi hodinami. Na Ramži sa lúčime s Pištom, dopĺňame si vodu. Na Čertovicu to sú ešte ďalšie dve hodiny. V svetle čeloviek nás ženie vidina teplej večere, sprchy a normálnej postele. Na chatu však nevieme trafiť, vybrali sme sa nesprávnou cestou. Neznámy hlas z poza potoka na nás kričí, aby sme zišli dolu kopcom a cez potok prešli lávkou. Sme zachránení! Teda. teta chatárka nás zachránila, lebo sa unúvala otvoriť už zatvorenú kuchyňu iba kvôli našim trom hladným krkom.






Deň 3: Leháro na Štefáničke (Čertovica- Chata M.R.Štefánika)

Meníme plán. Dovolenku a celú hrebeňovku si predlžujeme o deň. Môžme si to dovoliť. Dve a pol hodiny za Čertovicou sa na kopci nad nami zdvíha prach. Tempom hodným maratónskeho vytrvalca sa k nám blíži Pišta. Doprajeme si deň oddychu a noc navyše trávime na Štefáničke, pri kartách, pive a dobrom jedle míňame zvyšok hotovosti.





Deň 4: Hľadá sa bankomat (Chata M.R.Štefánika - Ďurková)

Najmalebnejší úsek hrebeňovky zahajujeme výstupom na Ďumbier. Stretajúc pod Chopkom množstvo parfémom a čistotou voňajúcich turistov, uvedomujem si úbohu úroveň mojej osobnej hygieny. Jednodňoví turisti na Chopku narúšajú našu idylku o svete tu hore na hrebeni a vnášajú nám doň svet, ktorý poznáme zdola, kde si neznámi ľudia vykajú a nezdravia ahoj.

Zháňame cash, Jany má dve riešenia vymyslené, Paľo tretie v zálohe.

1. Požiadať o cash back. Stačilo nájsť platobný terminál.
Službu cash back ale vo vysokohorskom stredisku (možno aj na Slovensku) zrejme nikto nepozná.

2. Zavolať Paľovmu kamarátovi, ktorí údajne pozná chatára na Kamennej chate, či nevymení lóve za prevod z účtu pred jeho zrakom. Po desiatom pokuse dovolať sa dostal Paly pokyn zistiť, či je chatár v práci. Bohužiaľ, už ho vymenili.

3. Ísť lanovkou do bankomatu. Obetoval sa Jany, ako večný študent si užíva študentské zľavy. Z dôvodu, že mu hore nechceli predať obojsmerný lístok, dolu bežal a hore sa vyviezol. Boli sme zachránení a mohli pokračovať na Ďurkovú.





Deň 5: Becherovka Nízkych Tatier (Ďurková - Donovaly)

Posledná noc je krátka, oslavujeme, že sme prežili deň, no ráno vstávame už o piatej. Chceme vyraziť čo najskôr, aby sme stihli autobusy z Donovalov. Aj sa nám to darí a s vychádzajúcim slnkom a ešte doznievajúcimi účinkami Becherovky v krvi pomaly postupujeme späť do civilizácie.

Okolo pätnástej hodiny popoludní dosahujeme Donovaly, rekreačné stredisko, čím víťazoslávne prichádzame do cieľa. V nohách máme takmer sto kilometrov, na zopár miestach pľuzgiere od spálenia sa slnkom, ja disponujem štyrmi 3-D otlakmi a tešíme sa na budúce leto a hrebeň Západných Tatier.





Labels: , , , ,